Zlínsky funkcionalizmus

Čo je zlínsky funkcionalizmus?

Zlínsky funkcionalizmus je medzivojnová architektúra obuvníckej spoločnosti Baťa v Zlíne na Morave, kde výrobné haly, kancelárie a bývanie vznikali v jednom stavebnom systéme. Český národný pamiatkový ústav uvádza, že Zlín vznikol priamo vďaka obuvníckemu koncernu Baťa. Celé mesto preto malo jedného investora a jednu urbanistickú a architektonickú koncepciu. Rovnaký ústav opisuje typický vzhľad ako červené tehlové steny v kombinácii so svetlými, viditeľne odhalenými betónovými skeletmi. Širšie hnutie má vlastnú stránku: československý funkcionalizmus. Táto stránka sa venuje baťovskej vetve tohto hnutia.

Radio Praha International označuje Zlín za „jediné dôsledne postavené funkcionalistické mesto v Európe“. Ide o charakteristiku od vysielateľa, nie o overené zistenie. Ten istý článok označuje železobetónový skelet s obkladom z červených tehál za lacný, racionálny a funkčný. Výsledok prirovnáva k dokonale fungujúcemu stroju.

Ako fungoval stavebný postup spoločnosti?

Postup stál na opakovaní. Register modernej architektúry eviduje železobetónový skelet s tehlovou výplňou v Partizánskom (Baťovanoch) a vo Svite. Oba majú konštrukčné pole 6,15 × 6,15 m. Pamiatkový katalóg uvádza rovnaký modul 6,15 × 6,15 m pre budovu č. 21 v Zlíne. Bývanie sa riadilo firemnými typovými modelmi. Register uvádza, že stavitelia vykonali viacero úprav ešte počas výstavby, čo dokumentuje vkus regiónu. Vo Svite navrhla jednotlivé budovy Zlínska akciová stavebná spoločnosť s pomocou Vladimíra Karfíka.

Čo budova č. 21 ukazuje o tomto postupe?

Budova č. 21 je administratívny blok na triede Tomáša Baťu v Zlíne. ArchiWeb uvádza ako jej architekta Vladimíra Karfíka, hlavným staviteľom bol Arnošt Sehnal, a dokončenie datuje do rokov 1936–38. Výška je 77,5 m, meraná od prvého podlažia po strechu klimatizačnej nadstavby. Železobetónový skelet má podlažnú výšku 4,50 m. Vonkajšie steny sú z tehál a dutinviek a obložené keramickými obkladmi Slavíková o rozmeroch 6,5 × 30 cm.

Nosné steny sa nachádzajú len v sociálnych zariadeniach a priestoroch výťahov, takže štandardizované drevené a železné priečky sa dajú prestavať podľa rôznych kancelárskych dispozícií. Okná sú dvojité, s žalúziami medzi tabuľami, a vonkajšie okná sú väčšinou pevné s úzkymi vetracími otvormi. ArchiWeb uvádza, že projektanti zvolili klimatizáciu namiesto radiátorového, sálavého a elektrického vykurovania. Hlavným dôvodom bola kvalita vzduchu a teplota pre veľký počet zamestnancov. Výťah na umývanie okien sa pohybuje po koľajniciach pozdĺž hlavnej korunnej rímsy, približne 67 m nad chodníkom.

Pramene sa líšia v počte podlaží. Pamiatkový katalóg uvádza šestnásť nadzemných podlaží nad jedným podzemným. ArchiWeb počíta 17 podlaží, pretože zahŕňa klimatizačnú nadstavbu a vodné nádrže na 17. podlaží. Záznam v katalógu tiež uvádza, že presklenená markíza nad južným vchodom, pridaná v roku 2004 s číslom 21, nemá pamiatkovú ochranu. Prečítaný záznam neuvádza zápis samotnej budovy do ochrany.

Ako bol plánovaný Baťovany (Partizánske)?

Baťovany, dnešné Partizánske v Trenčianskom kraji, vznikli podľa princípov ideálneho priemyselného mesta pre 5 000 až 15 000 obyvateľov. Regulačný plán vypracoval Jiří Voženílek (1909–1986). Pre baťovskú spoločnosť v Zlíne začal pracovať 20. apríla 1937. Priemyselná zóna leží na severnom okraji mesta, blízko hlavnej cesty a železnice. Plán rozdelil funkcie mesta na relatívne samostatné časti. Obytné štvrte vybiehajú z centrálneho námestia, Námestia práce.

Register datuje realizáciu do rokov 1938–1943 a prvú výrobnú halu, takzvaný trojposchodový objekt, do roku 1939. Karfík navrhol rímskokatolícky kostol, postavený v rokoch 1942–1949, ktorý register označuje za hlavnú dominantu na juhovýchodnom okraji námestia. F. Kučera navrhol Sociálne centrum (1939–1941) a M. Drofa baťovské priemyselné školy.

Ako je Baťovany chránené?

Register opisuje Partizánske ako dobre zachované a mimoriadne obytné mesto, ktoré je pôvodným príkladom baťovského mesta-záhrady. Urbanistický koncept a architektúru označuje za dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva. Formálny zápis do ochrany neuvádza. Štúdia STU Bratislava uvádza, že Partizánske nemá koncepciu ochrany baťovského dedičstva ani na úrovni územia s funkčnými väzbami, ani na úrovni jednotlivých objektov. Autori tiež poukazujú na slabú komunikáciu o tom, ako budovy zachovať alebo obnoviť. Na tejto komunikácii sa zúčastňuje pamiatkový úrad, odborníci, mestské zastupiteľstvo, občianske skupiny a obyvatelia.

Čo sa stalo vo Svite?

Svit leží neďaleko Batizoviec v Prešovskom kraji. Register zaraďuje komplex do výrobného programu baťovskej spoločnosti z roku 1934, s pôvodným plánom F. L. Gahuru a výstavbou v rokoch 1935–1942. Továreň vyrábala syntetické vlákna v trojtraktovom skelete s valcovými stĺpmi, neskôr s hranolovými piliermi, a s tehlovou výplňou, na rozpätí 6,15 × 6,15 m. Zelený pás oddeľuje továreň od obytnej zóny. Bývanie tvoria od rodinných domov, dvojdomov a štvordomov až po štvorpodlažné bytové domy. Zelený pás zahŕňa aj školu, učňovskú výchovu a sociálne centrum.

Pramene sa líšia v tom, kedy sa Svit stal mestom. Register uvádza, že sídlisko sa stalo samostatným mestom Svit v roku 1946. Slovenský portál verejnej správy Slovensko.sk uvádza, že sídlisko sa stalo samostatnou obcou 4. júna 1946. Obec získala štatút mesta 30. mája 1962.

Kto navrhoval baťovské budovy podľa prameňov?

Pramene uvádzajú malú skupinu architektov. Tabuľka uvádza každé meno len s dielom, ktoré mu prameň pripisuje.

Čím sa zlínsky funkcionalizmus líši od československého funkcionalizmu?

Obe smery patria do rovnakej modernistickej rodiny a používajú železobetón a racionálne plánovanie. Rozdiel, ktorý podporujú pramene, je v objednávateľovi. Zlín mal jedného investora a jednu urbanistickú koncepciu, kým širšie hnutie je opísané v časti československý funkcionalizmus. Budovy v Bratislave nájdete v časti bratislavský funkcionalizmus. Širšie hnutie je opísané v časti funkcionalizmus.

Čo by mali vlastníci budov z baťovskej éry skontrolovať dnes?

Pred akoukoľvek zmenou skontrolujte pamiatkový status budovy a jej územia. Na Slovensku zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu určuje, čo pamiatkový fond obsahuje. Podľa § 2 ods. 1 zahŕňa hnuteľné a nehnuteľné veci vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, ako aj pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Podľa § 17 ods. 1 je pamiatková zóna územie, ktoré možno vymedziť topograficky. Má historické sídelné usporiadanie, kultúrnu krajinu s pamiatkovými hodnotami alebo archeologické nálezy. Zlín leží v Česku, kde bola mestská pamiatková zóna vyhlásená v roku 1990, preto tam platia české predpisy.

Český národný pamiatkový ústav skúmal, čo poškodzuje baťovské budovy v Zlíne. Fasády z červených tehál sú citlivé na neskoršie zásahy a neskoršie zmeny znížili architektonickú kvalitu mnohých budov. Väčšina keramických obkladov znižuje hodnotu budovy, ale obklad, ktorý verne napodobňuje vzhľad tehly, nie. Ústav tiež uvádza, že nízke živé ploty medzi domami zvyšujú hodnotu pamiatkovej zóny. Vysoké živé ploty alebo plné oplotenia ich nahrádzajú nevhodne. Pred zmenou fasády, okien, strechy alebo konštrukcie chránenej budovy sa opýtajte pamiatkového úradu.