Československý brutalizmus

Čo je československý brutalizmus?

Československý brutalizmus je neformálne označenie pre veľké betónové a oceľové verejné budovy z obdobia 60. až 80. rokov 20. storočia, ktoré oficiálne registre zaraďujú k modernizmu. Toto označenie je bežné v cestopisoch a v populárnych zoznamoch. Inštitúcie, ktoré budovy evidujú, však používajú iné pojmy.

Ukazujú to dva oficiálne zdroje. Otvorené dáta Pamiatkového úradu SR evidujú 10 233 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Žiadne pole so štýlom neobsahuje slovo brutalizmus. Register modernej architektúry zaraďuje Slovenský rozhlas, komplex Hotela Kyjev a Most SNP pod heslo „Architektúra povojnovej moderny“. Ide o architektúru povojnového modernizmu. Táto stránka preto výraz nepovažuje za pevne daný štýl, ale za otázku dôkazov. Všeobecný pojem nájdete v hesle brutalizmus, širšie obdobie opisujú hesla povojnový modernizmus a neskorý modernizmus.

Ktoré slovenské budovy sa uvádzajú a kto ich navrhol?

Najčastejšie sa spomínajú dve bratislavské budovy. Tabuľka uvádza architektov, dátumy z každého prameňa, ktorý sme otvorili, a stav ochrany. Pramene sa v niektorých dátumoch nezhodujú. Tabuľka ukazuje každú verziu.

Budova	Architekti	Dátumy podľa zdroja	Ochrana dnes
Slovenský rozhlas, Mýtna 1, Bratislava	Štefan Ďurkovič, Štefan Svetko a Barnabáš Kissling. Interiéry navrhla Marta Skočková (archiweb). Pamiatkový úrad uvádza iba Ďurkoviča a Svetka.	Register: súťaže 1962 a 1963, projekt 1962 až 1966, výstavba 1969 až 1985. archiweb: projekt 1964 až 1970, dokončenie 1969 až 1984. Údaje Pamiatkového úradu: 1969 až 1985. TASR: dokončené v roku 1983, pravidelné vysielanie od 27. marca 1985.	Národná kultúrna pamiatka, ústredný zoznam č. 12091/1, vyhlásená 6. decembra 2017
Bývalá predajňa a Hotel Kyjev, Kamenné námestie a Rajská, Bratislava	Ivan Matušík. archiweb uvádza aj P. Minaroviča, M. Puschmana a K. Rosmánya.	Register: predajňa postavená 1964 až 1968, hotel 1969 až 1973, spojovacia časť 1969 až 1978. archiweb: súťaž 1960, hotel 1968 až 1973, objekt služieb 1968 až 1980. Údaje Pamiatkového úradu: komplex 1964 až 1978.	Národná kultúrna pamiatka (ústredný zoznam č. 13050), vyhlásená Ministerstvom kultúry 26. júna 2025

Nová budova Slovenského národného divadla do tohto zoznamu nepatrí. Jej vlastná stránka uvádza architektov Martina Kusého, Pavla Paňáka a Petra Bauera, súťaž 53 projektov a otvorenie 14. apríla 2007. Tento dátum je mimo sledovaného obdobia a stránka nepomenúva žiadny štýl.

Čo pramene hovoria o tvare a materiáloch?

Pri Slovenskom rozhlase archiweb uvádza, že autori v roku 1969 zásadne zmenili návrh. Trojuholníkové pôdorysy administratívnej časti a koncertnej sály sa zmenili na prevrátenú pyramídu. Veľké koncertné štúdio s objemom 12 000 m³ je „úplne zavesené a uložené v železobetónovom telese“. Popisok fotografie v tom istom texte označuje zavesenú oceľovú konštrukciu administratívnej časti. Svetko si spomenul: „Návrh sme neustále upravovali kvôli potrebe výrazného vyjadrenia.“ V roku 1964 kritik Emanuel Hruška opísal skorú súťažnú prácu „stereometricko-sochárskymi pojmami, ktoré podriaďovali jej funkčné väzby“.

Pri komplexe na Kamennom námestí archiweb opisuje železobetónovú skeletovú konštrukciu spoločenskej časti spojenú s oceľovým skeletom hotelovej časti. Uvádza aj obklad fasády z travertínu a patentované štrbinové hliníkové profily, ktoré držia sklenené panely. Register doplňuje údaje o predajni. Má štyri podlažia a trojuholníkový pôdorys so stranami 76 m. Modulová sieť sa otáča o 60°. Obvod vyložený o 3,75 m vytvára krytú chodbu na úrovni terénu. Register uvádza spišský travertín ako charakteristický materiál.

Tieto údaje ukazujú, prečo sú viditeľný povrch a konštrukcia dve rozdielne otázky. Obe budovy majú betónový alebo oceľový skelet a komplex Kyjev má na fasádach travertín a sklo.

Je označenie brutalistické pre tieto budovy správne?

Pramene používajú tieto výrazy. Ani jeden z nich však pre uvedené budovy nepoužíva slovo brutalizmus.

Zdroj	Budova	Formulácia
archiweb	Komplex na Kamennom námestí	„Silná neskoromodernistická koncepcia komplexu“
archiweb	Slovenský rozhlas	„Jeden z najreprezentatívnejších príkladov rozmachu československej architektonickej a stavebnej tvorivosti“. Žiadny štýl nie je uvedený.
Register modernej architektúry	Slovenský rozhlas, komplex Kyjev, Most SNP	Zaradené pod architektúru povojnovej moderny
Pamiatkový úrad, tlačová stránka	Slovenský rozhlas	„Jedno z vrcholných diel neskorého modernizmu na Slovensku“
Pamiatkový úrad, otvorené dáta	Slovenský rozhlas, komplex Kyjev	Polia so štýlom „moderna“ a „moderna povojnová“

Hotel Kyjev je najjasnejší prípad. Ak sprievodca alebo článok ho nazýva brutalistickým, ide o interpretáciu mimo troch uvedených inštitucionálnych zdrojov. Nie je to zaradenie Pamiatkového úradu, registra ani archiwebu.

Ako overiť budovu skôr, než ju nazveme brutalistickou alebo chránenou?

Začnite architektmi, súťažou a rokmi výstavby v registri. Materiály a tvar overte podľa zdroja, ktorý ich pomenúva. Zaznamenajte, ktoré pramene používajú označenie brutalistické a ktoré nie. Ak ho používa len cestovateľský materiál, označenie považujte za neoverené.

Štýlové označenie budovu nechráni. Pamiatkový fond tvoria vyhlásené veci (§ 2 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.). Sú to národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Pamiatkový úrad vyhlasuje pamiatku z vlastnej iniciatívy (§ 15 ods. 1). Ak chcete overiť jednu konkrétnu budovu, prehľadajte otvorené dáta Pamiatkového úradu alebo sa opýtajte krajského pamiatkového úradu. Otvorené dáta slúžia len na informáciu. Nie sú právnym záznamom. Čo vyhlásenie znamená pre vlastníka, nájdete v hesle pamätihodná budova.