Svahová deformácia (zosuvné územie)

Čo je zosuvné územie?

Zosuvné územie (svahová deformácia) je časť svahu, kde sa pôda pohla smerom nadol alebo môže skĺznuť. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) eviduje takéto miesta v registri zdokumentovaných svahových deformácií. Rozdeľuje ich do dvoch skupín: bodové zosuvy, ktoré predstavujú svahové deformácie menšieho rozsahu, a plošné zosuvy, ktoré vymedzujú väčšie územia postihnuté zosuvnou aktivitou.

Geologický zákon, zákon č. 569/2007 Z. z., používa podobné formulácie. Inžinierskogeologický prieskum definuje ako prieskum pôdnych a podzemných vôd na určitom území, okrem iného na účely zakladania stavieb. Pojem zahŕňa aj štúdium stability územia náchylného na zosuv (§ 3 písm. g). Ten istý zákon uvádza zosuvné územia medzi záležitosťami, pri ktorých územnoplánovacie orgány postupujú podľa výsledkov geologických prác (§ 20 ods. 1).

Ako zistíte, či pozemok leží v zosuvnom území?

Začnite verejným registrom a potom si objednajte prieskum pozemku. Register zobrazuje len zdokumentované zosuvy. Pozemok, ktorý v ňom nie je, nemá zdokumentovaný zosuv, ale to ešte neznamená, že je pôda stabilná.

Krok	Kde	Čo vám povie
Vyhľadajte pozemok v aplikácii Zosuvy	Registre Geofondu na webe ŠGÚDŠ	Či sa na pozemku alebo v jeho blízkosti nachádza zdokumentovaný bodový alebo plošný zosuv. Záznamy odkazujú na záverečné správy v Archíve Geofondu, ktoré môžu registrovaní používatelia prezerať na diaľku
Opýtajte sa, čo hovorí územnoplánovacia dokumentácia	Obec a jej územnoplánovacia dokumentácia	Ministerstvo životného prostredia pripomienkuje územnoplánovaciu dokumentáciu. Pre územie s nepriaznivými pôdnymi podmienkami definuje riziká využitia (geologický zákon § 20 ods. 2 a 3)
Objednajte inžinierskogeologický prieskum	Držiteľ geologického oprávnenia alebo ŠGÚDŠ	Stabilitu svahu na pozemku. Zákon stanovuje tri etapy: orientačný, podrobný a doplňujúci prieskum (§ 2 ods. 3 písm. c, § 4 ods. 1)

Objednávateľ prieskumu je povinný odovzdať záverečnú správu ŠGÚDŠ bezplatne do jedného mesiaca od jej schválenia (§ 19 ods. 1). Objednávateľ môže stanoviť podmienky, kto môže správu nahliadnuť. Tieto podmienky sa však nevzťahujú na správu, ktorá zistila územie náchylné na zosuv (§ 19 ods. 3 písm. e). Skôr ako zaplatíte za nový prieskum, opýtajte sa ŠGÚDŠ, či pre váš pozemok už správa existuje.

Čo znamená zosuvné územie pre stavebné povolenie?

Stavebný zákon (zákon č. 25/2025 Z. z.) platí od 1. apríla 2025. Úplné znenie účinné od 1. novembra 2025 do 31. decembra 2026 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by spomínalo zosuvy alebo svahové deformácie. Vplyv sa prejavuje cez tri všeobecné pravidlá.

• Stavbu možno umiestniť len v súlade so záväznou časťou územného plánu a so záujmami, ktoré chránia osobitné zákony. Dotknuté orgány tieto záujmy uvádzajú v záväzných stanoviskách (§ 21 ods. 1). Úrad vedie zoznam dotknutých orgánov v informačnom systéme (§ 21 ods. 2).
• Projektant zodpovedá za určenie rozsahu hydrogeologického prieskumu a ďalších prieskumov, ktoré návrh vyžaduje, ak si to povaha stavby vyžaduje (§ 35 ods. 6 písm. c).
• Územnoplánovacie orgány postupujú podľa výsledkov geologických prác v zosuvných územiach (geologický zákon § 20 ods. 1).

Uvedené zákony neuvádzajú žiadne samostatné povolenie ani súhlas pre zosuvné územie. To, či riziko zosuvu zastaví dom, závisí od prieskumu, od územnoplánovacej dokumentácie a od záväzných stanovísk v konaní o stavebnom zámere. Opýtajte sa stavebného úradu, ktoré dotknuté orgány uvádza pre váš pozemok.

Kto platí geologický prieskum na svahovitom pozemku?

Zabezpečuje ho stavebník. Podľa § 30 ods. 2 písm. b) zákona č. 25/2025 Z. z. stavebník obstará inžinierskogeologické, hydrogeologické a ďalšie prieskumné práce, ktoré projektová dokumentácia vyžaduje, pokiaľ sa stavebník a projektant nedohodnú inak. Zákon necháva cenu nestanovenú a zdroje použité pre tento záznam neuvádzajú žiadny cenník. Cenové ponuky si vyžiadajte na rozsah, ktorý určí projektant (§ 35 ods. 6 písm. c).

Prieskum smie vykonať osoba s geologickým oprávnením alebo ŠGÚDŠ (§ 4 ods. 1 písm. a a b geologického zákona). Pre podzemnú vodu v rámci tej istej práce pozri hydrogeologický prieskum.

Ako sa zosuvné územie líši od iných obmedzení pozemku?

Geologický zákon uvádza viacero obmedzení spolu. Územnoplánovacie orgány postupujú podľa geologických výsledkov pri ložiskách nerastov, starých banských dielach, zosuvných územiach, odkaliskách a environmentálnych záťažiach (§ 20 ods. 1). Každé z nich má vlastný register, takže jeden pozemok môže mať viac než jedno obmedzenie.

Obmedzenie	Kde hľadať
Zosuvné územie	Aplikácia Zosuvy v registroch Geofondu ŠGÚDŠ
Environmentálna záťaž	Informačný systém environmentálnych záťaží
Chránené ložiskové územie	Aplikácia Ložiská v registroch Geofondu ŠGÚDŠ a okresný banský úrad
Poddolované územie	Aplikácia Staré banské diela v registroch Geofondu ŠGÚDŠ
Zóna povodňového rizika	Pozri záznam o zóne povodňového rizika

Svahovitý pozemok nie je automaticky zosuvným územím. Register eviduje zdokumentované svahové deformácie. Návrh domu na svahu nájdete v článku dom na svahovitom pozemku.

Čo prieskum prináša?

Inžinierskogeologický prieskum skúma stabilitu územia náchylného na zosuv. Zároveň pripravuje geologické podklady pre návrhy na stabilizáciu územia (§ 3 písm. g). Projektantské riešenie, napríklad oporný múr, stojí na týchto podkladoch a na práci projektanta. Záverečná správa je dokument, na ktorý register odkazuje a ktorý ŠGÚDŠ archivuje (§ 19 ods. 1).

Ktorý zákon platí od 1. apríla 2025?

Článok I zákona č. 25/2025 Z. z. platí od 1. apríla 2025. Konania podľa starého stavebného zákona č. 50/1976 Zb. sa riadia novým zákonom len vtedy, ak to určujú prechodné ustanovenia (§ 84). Pre osobitné zákony, ktoré stále používajú staré názvy konaní, § 84 ods. 11 mapuje pojem „územné konanie“ na „konanie o stavebnom zámere“. Úplné mapovanie nájdete v článku Stavebný zákon. Priestorová časť patrí do zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, kde územnoplánovacia dokumentácia určuje urbanistickú a krajinnú koncepciu územia (§ 18 ods. 1).