Environmentálna záťaž

Environmentálna záťaž (environmentálna záťaž) je znečistenie územia spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré predstavuje vážne riziko pre zdravie ľudí alebo pre pôdu, podzemnú vodu a horninové prostredie. Túto definíciu uvádza geologický zákon, zákon č. 569/2007 Z. z. (§ 3 písm. t). Zákon tiež definuje pravdepodobnú environmentálnu záťaž ako územie, kde sa takáto záťaž dôvodne predpokladá (§ 3 písm. u).

Čo je environmentálna záťaž pozemku?

Postup upravuje zákon č. 409/2011 Z. z. o opatreniach v oblasti environmentálnych záťaží. Identifikácia je súbor činností, ktorými sa záťaž zisťuje. Zahŕňa klasifikáciu a vyplnenie registračného listu (registračný list), ktorého obsah je uvedený v prílohe 1 (§ 2 ods. 1). Klasifikácia je posúdenie rizika, ktoré zoraďuje záťaže podľa naliehavosti (§ 2 ods. 2). Ministerstvo zaraďuje záťaž do nízkej, strednej alebo vysokej priority na sanáciu (§ 2 ods. 7).

Každý, kto má podozrenie na záťaž, ju môže nahlásiť ministerstvu životného prostredia alebo okresnému úradu v sídle kraja (§ 2 ods. 3). Keď identifikácia skončí, ministerstvo dá záťaž zapísať do informačného systému environmentálnych záťaží (§ 2 ods. 8). Geologický zákon z neho robí informačný systém verejnej správy, ktorý spravuje ministerstvo (§ 20a ods. 1 a 2).

Ako zistiť, či je pozemok v registri?

Použite verejný prehľad informačného systému na envirozataze.enviroportal.sk. Obsahuje tri registre: A pre pravdepodobnú environmentálnu záťaž, B pre potvrdenú záťaž a C pre sanované alebo rekultivované lokality. Údaje možno filtrovať podľa kraja, okresu, obce a lokality, prípadne vyhľadávať na mape. Ministerstvo sprístupňuje údaje verejnosti okrem údajov o pravdepodobných záťažiach (§ 20a ods. 2), takže pravdepodobná záťaž sa v podrobnostiach nemusí zobraziť.

• Vyhľadajte pozemok podľa obce a lokality alebo na mape.
• Opýtajte sa predávajúceho, či je pôvodcom alebo povinnou osobou záťaže na pozemku.
• Opýtajte sa okresného úradu v sídle kraja na konania, v ktorých je uvedená povinná osoba.
• Vyžiadajte si rozhodnutie, ktorým sa ukončuje plán sanácie, ak existuje. Určuje podmienky ďalšieho využitia nehnuteľnosti (§ 9 ods. 3). Okresný úrad ho zasiela aj na aktualizáciu záznamu v katastri (§ 9 ods. 4).

Pozemok zaraďte do širšieho due diligence pozemku, aby sa kontrola záťaže konala spolu s kontrolou vlastníckych práv a hraníc.

Ako prebieha identifikácia krok za krokom?

Zákon stanovuje postupnosť krokov a lehoty uvedené nižšie sú tie, ktoré sú zapísané v jeho texte.

Krok	Čo sa deje	Zákon 409/2011
Oznámenie podozrenia	Ktokoľvek môže podozrenie na záťaž nahlásiť písomne, elektronicky alebo ústne, pomocou vzoru v prílohe 2	§ 2 ods. 3 a 4
Kontrola úplnosti	Ak oznámenie nie je úplné, ministerstvo vyzve oznamovateľa na doplnenie a ten má na to 30 dní od doručenia výzvy	§ 2 ods. 5
Vlastná kontrola ministerstva	Do 30 dní od úplného oznámenia ministerstvo preskúma dokumenty a vykoná obhliadku lokality	§ 2 ods. 6
Registrácia a klasifikácia	Vyplní sa registračný list a záťaž sa zaradí do nízkej, strednej alebo vysokej priority	§ 2 ods. 7
Zápis do informačného systému	Ministerstvo dá záťaž zapísať po skončení identifikácie	§ 2 ods. 8

Kto zodpovedá za odstránenie environmentálnej záťaže?

Zodpovedá pôvodca (pôvodca). Pôvodca je každý, koho činnosť záťaž spôsobila. Pôvodca musí zabezpečiť vypracovanie a realizáciu plánu prác (plán prác) a musí uhradiť všetky s tým spojené náklady (§ 3 ods. 1 až 3). Existujú dve výnimky z toho, kto sa považuje za pôvodcu. Prvou je prípad, keď sa štát zmluvou uzavretou pred účinnosťou zákona alebo rozhodnutím vlády zaviazal záťaž sanovať. Druhou je prípad, keď záťaž vznikla z odpadu uloženého na základe platného povolenia.

Povinnosť prechádza na povinnú osobu (povinná osoba) aj v ďalších prípadoch. Ak pôvodca zanikol alebo zomrel, okresný úrad určí jeho právneho nástupcu, pričom dedič sa za právneho nástupcu nepovažuje (§ 4 ods. 1 a 2). Ak je pôvodca neznámy alebo nemožno podľa § 4 ods. 1 určiť povinnú osobu, okresný úrad určí vlastníka nehnuteľnosti (§ 4 ods. 3). Vlastníka však nemožno určiť, ak preukáže niektorý z troch dôvodov uvedených v tabuľke.

Situácia	Kto nesie povinnosť	Zákon 409/2011
Pôvodca je známy a existuje	Pôvodca	§ 3 ods. 1 až 3
Pôvodca zanikol alebo zomrel	Jeho právny nástupca, ktorého určí okresný úrad	§ 4 ods. 1
Pôvodca je neznámy alebo podľa § 4 ods. 1 nemožno určiť povinnú osobu	Vlastník nehnuteľnosti	§ 4 ods. 3
Vlastník nehnuteľnosť nadobudol dedením a nepokračoval v škodlivej činnosti	Nemožno ho určiť, ak to preukáže	§ 4 ods. 5 písm. a)
Vlastník nepokračoval v činnosti a nemohol o záťaži vedieť pri nadobudnutí nehnuteľnosti	Nemožno ho určiť, ak to preukáže	§ 4 ods. 5 písm. b)
Vlastník pokračoval v činnosti, ale nepoškodil horninové prostredie, podzemnú vodu, pôdu ani zdravie ľudí	Nemožno ho určiť, ak to preukáže	§ 4 ods. 5 písm. c)
Určení sú viacerí vlastníci	Podiel sa rozdelí podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu	§ 6 ods. 3
Povinné osoby zahŕňajú vlastníka aj nevlastníka podľa § 4 ods. 1	Spoločne a nerozdielne	§ 6 ods. 4

Plán prác sa predkladá okresnému úradu na schválenie. Pri záťaži s vysokou prioritou je lehota jeden rok, pri strednej alebo nízkej priorite päť rokov, počítané od právoplatnosti príslušného rozhodnutia. Ministerstvo môže lehoty v odôvodnených prípadoch predĺžiť (§ 8 ods. 1 a 2). Okresný úrad kontroluje prácu aspoň raz ročne (§ 8 ods. 9). Ak pôvodca alebo povinná osoba nekoná, príslušné ministerstvo zabezpečí prácu z verejných prostriedkov iba vtedy, ak záťaž priamo ohrozuje život, zdravie alebo životné prostredie, a osoba musí tieto náklady uhradiť do jedného roka (§ 3 ods. 4, § 4 ods. 7).

Čo vyžaduje predaj dotknutého pozemku?

Ak je pôvodca alebo povinná osoba zároveň vlastníkom nehnuteľnosti, môže ju previesť až po zabezpečení geologického prieskumu životného prostredia (geologický prieskum životného prostredia) pre túto nehnuteľnosť. Záverečná správa z tohto prieskumu je súčasťou zmluvy o prevode. Pôvodca alebo povinná osoba musí tiež každý prevod písomne oznámiť okresnému úradu v sídle kraja a s oznámením mu zaslať zmluvu (§ 7).

Prevod uskutočnený v rozpore s § 7 alebo chýbajúce oznámenie je priestupok, za ktorý hrozí pokuta od 700 do 20 000 eur (§ 16 ods. 1 písm. c, ods. 4). Kupujúci by mal pred podpisom požiadať o správu z prieskumu a nechať znenie zmluvy preveriť advokátom.

Ako Stavebný zákon nakladá so zaťaženým pozemkom?

Článok I zákona č. 25/2025 Z. z. (Stavebný zákon) platí od 1. apríla 2025. Konsolidované znenie účinné od 1. novembra 2025 do 31. decembra 2026 spomína environmentálne záťaže na jednom mieste. Projektant je zodpovedný za navrhnutie stavby s ohľadom na existenciu environmentálnej záťaže a stav jej odstránenia (§ 35 ods. 6 písm. h). Geologický zákon dopĺňa, že stavebné úrady postupujú v súlade s geologickými výsledkami o environmentálnych záťažiach (§ 20 ods. 1). Zaťažený pozemok preto mení zadanie už od prvého návrhu. Postup nájdete v hesle Stavebný zákon.

Aké sú časté omyly o environmentálnych záťažiach?

• Záznam v registri automaticky neznamená, že pozemok nemožno zastavať. Ani zákon č. 409/2011, ani znenie Stavebného zákona, ktoré som čítal, neobsahuje všeobecný zákaz. Návrh musí záťaž zohľadniť a rozhodnutie, ktorým sa ukončuje plán sanácie, určuje podmienky ďalšieho využitia (§ 9 ods. 3).
• Kupujúci nepreberá povinnosť pôvodcu. Povinnosť patrí pôvodcovi. Vlastník sa určí len vtedy, ak je pôvodca neznámy alebo podľa § 4 ods. 1 nemožno určiť povinnú osobu (§ 4 ods. 3). Aj vtedy sa vlastník, ktorý nemohol o záťaži vedieť pri kúpe a nepokračoval v činnosti, určiť nedá, ak to preukáže (§ 4 ods. 5 písm. b).
• Znečistenie automaticky neznamená environmentálnu záťaž. Zákon definuje záťaž ako znečistenie, ktoré predstavuje vážne riziko (geologický zákon, § 3 písm. t). Znečistenie, ktoré nikto neidentifikoval, zatiaľ nie je v registri.