Románska architektúra

Čo je románska architektúra?

Románska architektúra je stredoveký staviteľský sloh, ktorý používa hrubé steny, polkruhové oblúky, malé okná a valené alebo križové klenby. V slovenčine sa označuje ako románska architektúra. Na Slovensku sa tento sloh zachoval hlavne v kostoloch, predovšetkým v rotundách, ktoré sú kostolmi na kruhovom pôdoryse.

Slovenské lokality ukazujú, ako tento sloh súvisí s gotickou architektúrou. Románske kostoly stáli ako prvé. Neskorší staviteľia mnohé z nich prestavali alebo nahradili gotickými stavbami, napríklad v Košiciach, v Bratislave a na Spišskej Kapitule. Štýlové označenie však budovu nedatuje, pretože každá lokalita má vlastné dátumy. Príklady nižšie siahajú od 11. storočia v Skalici po neskorú 13. storočie v Šiveticiach.

Aké sú hlavné znaky románskej budovy?

Všeobecné opisy slohu uvádzajú polkruhové oblúky, hrubé steny, malé okná a valené alebo križové klenby. Dve slovenské rotundy tieto znaky ukazujú priamo na mieste.

• Hrubé steny. Rotunda v Skalici má steny hrubé 1,3 až 1,4 m. Jej zdroj ju považuje za neobvykle hrubú pre tento typ stavby.
• Polkruhové oblúky. Portály, okná aj arkády sú polkruhové, nie lomené.
• Polkruhová apsida. Presbytérium má tvar polkruhu. Rotunda v Skalici aj rotunda v Šiveticiach ju majú.
• Konchové klenby. Polkruhová polkupola, nazývaná konha, klenie apsidu. Zdroj k Skalici uvádza, že jej konha je pôvodná.
• Nástenné maľby. Šivetice si zachovali románske polychrómie v dvoch pásoch okolo apsidy. Horný pás zobrazuje cyklus o sv. Margite a dolný sedem scén zo života Krista.

Nie každý znak sa zachoval na každej budove. Rotunda v Skalici si zachovala apsidu, konchu a hrubé steny, no neskorší staviteľia zmenili jej strechu, klenbu lode a okná. Prieskum preto musí posudzovať každý prvok osobitne a nesmie predpokladať, že celá budova zodpovedá slohu.

Ktoré románske budovy možno vidieť na Slovensku?

Tabuľka uvádza štyri lokality. Každý riadok obsahuje iba to, čo uvádzajú citované stránky.

Dátum Šivetíc si vyžaduje poznámku. Záznam Pamiatkového úradu, sprostredkovaný cez Europeanu, uvádza druhú štvrtinu 13. storočia. Medievalheritage.eu uvádza rovnaký dátum, no iný úryvok v tom istom texte hovorí, že rotunda bola pravdepodobne postavená na začiatku 40. rokov 14. storočia. Tieto dva úryvky nemôžu byť správne obidva. Tento článok používa dátum Pamiatkového úradu a dátum z 40. rokov 14. storočia považuje za nepotvrdený. Maľby sú datované osobitne: v jednom úryvku okolo roku 1270, v inom na koniec 13. storočia.

Ako sa románska architektúra líši od gotickej?

Oba slohy stavali kamenné kostoly a mnohé budovy majú znaky oboch. Rotunda v Skalici to ukazuje na jednej lokalite. Okolo roku 1435 boli steny jej lode zvýšené a pridalo sa druhé podlažie. Gotické obdobie tiež pridalo portál pod strechou a lomené okno s trojlistou kružbou v apside.

Tabuľka uvádza všeobecný kontrast. Každý riadok opisuje vzorec, nie pravidlo, ktoré dodržiava každá budova.

Gotická výstavba na Slovensku začína neskôr než románske príklady uvedené vyššie. V Bratislave sa gotický kostol začal stavať na prelome 13. a 14. storočia. V Košiciach sa gotický kostol začal stavať okolo roku 1390.

Prečo románske budovy dnes vyzerajú inak?

Neskorší vlastníci zmenili väčšinu románskych budov. Po roku 1650 bola rotunda v Skalici prestavaná v barokovom slohu. Dostala novú strechu, novú klenbu lode a nové okná a stratila obrannú funkciu. V roku 1945 ju poškodila bomba. Opravy v rokoch 1949 až 1954 odstránili vonkajšiu omietku a odkryli románske a gotické prvky.

Aj Šivetice majú vrstvy. Gotické maľby pribudli v 14. storočí a v roku 1750 dostala rotunda barokovú zvonicu a zvýšené steny. Omietka a neskoršie prístavby môžu skrývať pôvodnú konštrukciu. Pred rozhodnutím o tom, z čoho sú steny alebo klenby starého kostola, ho preskúmajte. Zdroj k Skalici nepomenúva materiál stien, preto ho overte na mieste. Záznam Pamiatkového úradu označuje rotundu v Šiveticiach ako tehlovú stavbu.

Ako sú románske budovy chránené na Slovensku?

Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu upravuje chránené budovy. Zákon definuje pamiatkový fond ako súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí vyhlásených za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny (§ 2 ods. 1). Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (Pamiatkový úrad SR) vedie ústredný zoznam, ktorý obsahuje register nehnuteľných kultúrnych pamiatok (§ 22). Jeho webová stránka odkazuje na registre.

Pred návrhom čohokoľvek skontrolujte register. Ak je budova nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou, vlastník musí najprv požiadať krajský pamiatkový úrad o rozhodnutie (§ 32 ods. 2). V okruhu 10 m od pamiatky nesmie žiadna stavba ani iná činnosť pamiatku ohroziť (§ 27 ods. 2). Projekt obnovy môže vypracovať iba oprávnená osoba (§ 32 ods. 8). Pravidlá pre dom v rámci chráneného územia nájdete v častiach o pamiatkovom ochrannom pásme a súhlase pamiatkového úradu.