Renesančná architektúra

Renesančná architektúra je štýl, ktorý oživuje klasické formy antiky, napríklad stĺpy a proporcie. Na Slovensku sa často zachováva ako mladšia vrstva na starších gotických budovách, napríklad v Levoči na Spiši a v Bardejove v Šariši. Slovný termín je renesančná architektúra, pričom ľudia často vyhľadávajú krátky výraz renesancia. Tento záznam opisuje štýl, slovenské príklady, ktoré pramene dokladajú, a to, čo musia dnes vlastníci takýchto budov dodržiavať.

Kedy sa renesančná architektúra začala a skončila?

Dánska národná encyklopédia Den Store Danske kladie začiatok renesancie približne do roku 1400 do Florencie. Uvádza, že jej vplyv sa v priebehu 16. storočia rozšíril po celej Európe. Pre slovenské územie Pamiatkový úrad Slovenskej republiky uvádza užší údaj pre jeden prvok. Sgrafito sa na územie Slovenska dostalo približne v polovici 16. storočia a zaniklo spolu s úpadkom renesančného štýlu.

Žiadny z prameňov, ktoré sme otvorili, neuvádza jeden rok pre koniec renesancie na Slovensku. Tá istá encyklopédia datuje nasledujúci štýl, barok, do 17. storočia a častí 18. storočia. Slovenské budovy ukazujú prekrývanie oboch štýlov. Levočská radnica dostala renesančné arkády v roku 1615 a trnavský univerzitný kostol bol postavený v rokoch 1629 až 1637 v štýle raného baroka. Začiatok 17. storočia treba chápať ako prechodné obdobie, nie ako presnú hranicu.

Ako sa renesančná architektúra dostala na Slovensko?

Renesančné formy sa do slovenských miest zvyčajne dostali ako úpravy existujúcich budov. Levočská radnica je najjasnejším prípadom. Slovenské národné múzeum uvádza, že ide o jednu z najstarších radníc na Slovensku, postavenú v polovici 15. storočia. Požiar v roku 1550 ju vážne poškodil. Múzeum uvádza, že vonkajšie steny boli pravdepodobne vyzdobené renesančným sgrafitom počas obnovy v polovici 16. storočia.

Pramene sa nezhodujú v datovaní jadra levočskej radnice. Katalógový text o pamiatkach na portáli e-obce.sk nazýva radnicu pôvodne gotickou z konca 15. storočia. Uvádza, že budova bola prestavaná v renesančnom štýle v rokoch 1551 až 1559 a na začiatku 17. storočia, až do roku 1615, s arkádami. Oba pramene sa zhodujú na roku 1615 ako konci renesančnej prestavby.

Bardejov má podobný vzorec a jeho pramene sa tiež líšia. Mesto opisuje svoju radnicu ako goticko-renesančnú budovu z rokov 1505 až 1509 s renesančnými kamennými prvkami. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky označuje tú istú budovu za neskorogotickú radnicu z začiatku 16. storočia. Treba ju čítať ako budovu na hranici medzi oboma štýlmi.

Aké sú charakteristické znaky renesančnej architektúry?

Den Store Danske uvádza klasické prvky, ako sú stĺpy, girlandy a medailóny, a geometrickú a proporčnú pravidelnosť v diele Palladia. Slovenské príklady nižšie ukazujú znaky, ktoré si možno overiť na fasáde.

Katalógový text o Levoči uvádza aj portály, atiky a nádvorné arkády ako detaily jej mnohých renesančných meštianskych domov. Uvádza, že Thurzov dom je renesančný s novšou štítovou atikou. Atika sa nachádza nad rímsou.

Ako sa na levočskej radnici prejavuje renesančná tvorba?

V roku 1615, za richtára Michala Klementa, bola radnica obnovená a rozšírená v renesančnom štýle. Pridali sa arkády na južnej a západnej strane a balkón na západnej fasáde. Koncom 17. storočia pribudla zvonica. Obnovy v rokoch 1893 až 1895 dali budove jej súčasnú podobu, takže povrch, ktorý vidia návštevníci, nie je len renesančnou prácou.

Od roku 1955 slúži radnica ako múzeum a priestor pre osobitné podujatia. Spišské múzeum sídli v renesančnom meštianskom dome na Námestí majstra Pavla. Národný turistický portál uvádza, že Levoča sa v júni 2009 stala súčasťou skupiny spišských pamiatok na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Čím sú výnimočné atika a sgrafito bardejovskej bašty?

Mesto Bardejov opisuje baštu, ktorá bola pôvodne gotická, dvojpodlažná a s pôdorysom obdĺžnika. Bašta dostala meno podľa renesančnej atiky, ktorá bola pridaná na jej vrchu a vyzdobená sgrafitom. Autormi boli v roku 1582 bratia Pelovci z Lugána. Prameň mesta nespája atiku so žiadnou inou udalosťou, a preto ju nespája ani táto stránka.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky uvádza, že väčšina bášt mestského opevnenia pochádza z 15. storočia a z začiatku 16. storočia. Renesančná atika je preto neskoršou prístavbou staršej obrannej stavby. Historické jadro Bardejova bolo zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 2000 na 24. zasadnutí Výboru svetového dedičstva.

Ako sa gotické a renesančné časti spájajú v slovenských budovách?

Slovenské mestá zriedka ukazujú čistý štýl. Národný turistický portál označuje Bardejov za najgotickejšie mesto na Slovensku, pričom jeho bašta nesie renesančnú atiku. Tabuľka uvádza tri budovy, pričom gotickú a renesančnú časť pomenúva prameň. Pre skorší štýl pozri gotickú architektúru.

Renesančná atika na gotickej bašte je v týchto mestách bežným výsledkom.

Ktoré pamiatkové predpisy platia dnes pre vlastníka renesančnej budovy?

Pamiatkový úrad vedie ústredný zoznam, ktorý obsahuje registre hnuteľných pamiatok, nehnuteľných pamiatok, pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón. Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu stanovuje povinnosti vlastníka. Znenie zákona na portáli Slov-Lex platné od 1. apríla 2025 hovorí nasledovné.

• Vlastník kultúrnej pamiatky vykonáva základnú ochranu na vlastné náklady (§ 28 ods. 2 písm. a)). Vlastník môže od krajského pamiatkového úradu bezplatne požiadať o odborné poradenstvo (§ 28 ods. 1 písm. a)).
• Pred obnovou kultúrnej pamiatky musí vlastník požiadať krajský pamiatkový úrad o rozhodnutie o zámere obnovy (§ 32 ods. 2). Obnova zahŕňa údržbu, konzerváciu a opravu (§ 32 ods. 1).
• V pamiatkovej rezervácii alebo pamiatkovej zóne je pre budovu, ktorá nie je pamiatkou, potrebné najskôr rozhodnutie. Vlastník ho musí požiadať pred novou stavbou alebo pred zmenou pozemku či budovy (§ 32 ods. 5). Krajský úrad uvádza podmienky vrátane objemu, výšky a výtvarného riešenia exteriéru (§ 32 ods. 7).
• Projektovú dokumentáciu týchto prác môže spracovať len osoba oprávnená podľa osobitného predpisu. Vlastník ju musí prerokovať s úradom, ktorý k nej vydáva záväzné stanovisko (§ 32 ods. 8 až 10).
• V ochrannom pásme okolo pamiatky, rezervácie alebo zóny musí vlastník pred zmenou požiadať úrad o záväzné stanovisko (§ 32 ods. 11).

Krajský úrad tiež pripravuje zásady ochrany pre každú rezerváciu a zónu. Tie sa týkajú architektonického výrazu, siluety a pohľadov na územie (§ 29 ods. 2 a 3). Pred plánovaním prác na atike, fasáde alebo omietke si pozrite online registre. Koncept ochranného pásma nájdete na stránke ochranné pásmo pamiatky.

Aké sú bežné omyly o renesančnej architektúre?

• Renesancia na Slovensku nie je len štýl novostavieb. Bardejovská bašta bola pôvodne gotická a levočská radnica má jadro z 15. storočia.
• Sgrafito sa nemaľuje. Vyškrabuje sa vrstvami omietky na čerstvej omietke, preto oprava musí rešpektovať pôvodné vrstvy.
• Vzhľad budovy môže pochádzať z neskoršej obnovy. Levočská radnica vďačí za svoju súčasnú podobu prácam z rokov 1893 až 1895.
• Renesančný vzhľad nerobí budovu chránenou. Ochrana je samostatný stav zapísaný v registroch.