BIM Collaboration Format (BCF)

Čo je BCF a prečo na ňom záleží?

BCF (BIM Collaboration Format) je otvorený štandard na výmenu koordinačných problémov medzi BIM nástrojmi bez potreby posielať celé modelové súbory. Namiesto odoslania 500 MB modelu pošle jedna strana malý balík: kamerový pohľad, zoznam ID komponentov, diskusné vlákno o kolízii, stavový kód a voliteľne obrázok a priradeného vlastníka. Softvér príjemcu skočí priamo na to miesto v jeho vlastnom modeli, kde môže merať, upravovať a odpovedať.

Základná myšlienka je, že BCF vymieňa problém, nie model. Kolízia medzi potrubím a nosníkom je jedna informácia; celý model budovy je niečo iné. Toto oddelenie umožňuje spoluprácu naprieč softvérovými hranicami bez toho, aby ktorákoľvek strana stratila kontrolu nad svojím autorským prostredím.

Čo obsahuje BCF problém?

BCF „téma“ obsahuje pohľad (uložená poloha kamery a ID komponentov), obrázok zobrazujúci problém, časovo označené diskusné vlákno a stavové pole (otvorené, v riešení, vyriešené, uzavreté), spolu s prioritou a priradením. Celý balík je uložený ako BCF-XML (archív s XML dokumentmi) alebo synchronizovaný naživo cez BCF API medzi dvoma servermi.

Pohľad používa globálne jedinečné identifikátory (GUID) komponentov, ktoré väčšina BIM platforiem dokáže interpretovať. To umožňuje príjemcovi pochopiť problém, aj keď sa verzia jeho softvéru líši. Keďže obe strany odkazujú na rovnakú geometriu modelu pomocou GUID, môžu spolupracovať bez zdieľania súborov.

Ako BCF zapadá do ekosystému openBIM?

OpenBIM používa otvorené, neproprietárne štandardy na výmenu dát. IFC štandardizuje samotný model; BCF štandardizuje konverzáciu o modeli. Spolu umožňujú ateliéru používajúcemu Revit, statickej firme používajúcej Tekla a MEP konzultantovi používajúcemu ArchiCAD koordinovať sa bez toho, aby niekto menil nástroje.

BCF je udržiavaný organizáciou buildingSMART (inštitúciou stojacou za IFC) a funguje naprieč Revit, ArchiCAD, Tekla a tretími stranami. Táto otvorenosť je dôvod, prečo je BCF dnes v profesionálnej koordinácii očakávaný; bez neho by boli všetky strany uzamknuté v jednom softvérovom ekosystéme.

Aké sú dva spôsoby prenosu BCF?

BCF možno prenášať dvoma mechanizmami, pričom každý je vhodný pre inú štruktúru tímu.

Pre malé rodinné domy s dvoma konzultantmi, ktorí sa stretávajú týždenne, je súborové BCF dostatočné. Pre viacpodlažné projekty s dennou koordináciou a viacerými zainteresovanými stranami zabezpečuje API-based BCF, že nikto nepracuje so zastaraným zoznamom problémov.

Ako BCF zapadá do detekcie kolízií a koordinácie?

Detekcia kolízií automaticky skenuje federovaný model a označuje priestorové konflikty. Nástroj na detekciu generuje správu o tvrdých kolíziách (prekrývajúce sa objemy), mäkkých kolíziách (nedostatočná vzdialenosť) a kontrolných bodoch. Táto správa sa konvertuje na jednotlivé BCF témy, každú s kamerovým pohľadom, ID komponentov a otázkou alebo navrhovanou vzdialenosťou.

Témy sa rozposielajú: architekt posunie prvok, statik posunie nosník, MEP konzultant pretrasie potrubie. Keď každá strana odpovie, stav sa mení z otvorené na v riešení na vyriešené a diskusné vlákno zaznamenáva rozhodnutia. BIM koordinácia je celý tento iteračný cyklus, pričom BCF je mechanizmus, ktorý drží distribuované tímy pohromade.

Aká je praktická hodnota pre slovenské ateliéry spolupracujúce s inžiniermi?

Pre sólového architekta navrhujúceho rodinný dom samostatne je BCF zbytočné. Rýchly telefonát je často rýchlejší ako formalizovať koordináciu do BCF tém.

BCF sa stáva nevyhnutným, keď ateliér koordinuje so samostatným statikom a MEP špecialistom používajúcim iný softvér. V takejto mierke BCF zabezpečuje, že správa o konflikte je presná, opakovateľná a trvalo zaznamenaná, namiesto toho, aby bola pochovaná v reťazcoch emailov a screenshotov. Na projekte pasívneho domu s komplexným potrubím, podlahovým kúrením a tesnou statickou osnovou vedú nevyriešené koordinačné kolízie často k tepelným mostom alebo netesnostiam na stavbe. Formálny BCF workflow zachytí tieto problémy počas návrhu, keď sú lacné na opravu, nie po začatí výstavby.

Aké sú skutočné obmedzenia BCF?

BCF je výkonné, ale nie je to systém na správu verzií ani kompletný archív projektu. Po prvé, obe strany musia používať rovnakú verziu modelu. Ak architekt pridá stenu a zmení GUID komponentov, staré BCF problémy môžu odkazovať na komponenty, ktoré už neexistujú. Na rozdiel od repozitárov kódu, BCF nemá automatické zlučovanie; tímy musia manuálne koordinovať verzie modelov vyhlásením koordinačného zmrazenia.

Po druhé, BCF zaznamenáva problémy v danom momente, ale nezachováva históriu návrhu. Ak bola kolízia vyriešená posunutím nosníka a architekt neskôr vytvorí tú istú kolíziu inde, BCF nededí predchádzajúce riešenie. Pre skutočné archivovanie návrhu projekt potrebuje okrem BCF aj riadny systém na správu verzií.

Po tretie, BCF žije v rámci Common Data Environment, ktorého dostupnosť úplne závisí od životnosti platformy. Ak server zanikne, problémy sa stanú nedostupnými, pokiaľ nie sú explicitne exportované. Vyžiadajte si finálny BCF export ako súčasť odovzdávky projektu.

Kedy by mal projekt prijať BCF?

Rozhodnutie závisí od veľkosti tímu, rozmanitosti softvéru a zložitosti projektu. Na malom dome so zohraným tímom môžu formálne BCF workflow pôsobiť ako byrokracia. Na komplexnom viacpodlažnom projekte s konzultantmi v rôznych mestách používajúcimi rôzne nástroje udržiava BCF koordináciu asynchrónnu a auditovateľnú.