Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka

Čo je zápis Drevené chrámy slovenských Karpát v zozname UNESCO?

Drevené chrámy slovenských Karpát v zozname UNESCO (Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka) je svetové dedičstvo zapísané v roku 2008. Zahŕňa osem dedinských kostolov postavených prevažne z dreva v rokoch 16. až 18. storočia a spája ich do jedného zápisu pod názvom slovenskej časti Karpatskej horskej oblasti. Kostoly stoja v Košickom, Banskobystrickom, Žilinskom a Prešovskom kraji na Slovensku.

Zápis nepokrýva všetky drevené kostoly v krajine. UNESCO vybralo príklady, ktoré najlepšie reprezentujú regionálnu stavebnú tradíciu, z oveľa väčšieho počtu podobných stavieb. Práve tento výber dáva dedičstvu jeho význam ako celku.

Ktorých osem kostolov zahŕňa zápis?

Dva sú rímskokatolícke, tri evanjelické artikulárne a tri gréckokatolícke. Súčasťou dedičstva je aj samostatná zvonica v Hronseku.

Tri evanjelické pamiatky majú vlastnú históriu podľa podmienok z roku 1681, ktorým sa venuje článok artikulárny drevený kostol. Táto tabuľka je súpisom stavieb a tento článok vysvetľuje, prečo tieto tri budovy vyzerajú tak, ako vyzerajú.

Označenie vierovyznania si vyžaduje opatrnosť. Slovenské zdroje opisujú tri kostoly východného obradu ako gréckokatolícke, zatiaľ čo niektoré anglicky písané turistické materiály ich označujú ako pravoslávne. Pri citovaní zápisu používajte označenie gréckokatolícke a ak je tento rozdiel pre projekt dôležitý, overte si ho u farnosti.

Prečo UNESCO zapísalo tieto kostoly ako jeden celok?

Dedičstvo je zapísané podľa dvoch kultúrnych kritérií, (iii) a (iv), ktoré spolu uznávajú svedectvo o živej tradícii a výnimočný príklad stavebného typu. Kostoly sú prezentované ako regionálny celok, v ktorom sa stretá latinská a byzantská tradícia, takže osem budov ilustruje spoločnú kultúrnu výmenu a nie je medzi nimi hodnotené poradie.

Tri evanjelické kostoly vznikli za podmienok stanovených v roku 1681, ktoré vyžadovali drevenú konštrukciu mimo obce a zakazovali veže. Rovnaká drevená logika prechádza celým súborom, preto sa zápis najlepšie čítа spolu s článkom karpatská drevená architektúra, regionálnou tradíciou, ktorá tieto budovy vytvorila.

Ako zápis mení prácu na ochrane pamiatok?

Zápis prináša medzinárodné uznanie a záväzok zachovať výnimočnú hodnotu dedičstva v nezmenenom stave. O jeho stave sa podáva správa v rámci pravidelného hodnotenia UNESCO. Nenahrádza slovenský pamiatkový zákon. Kostoly podliehajú naďalej národnému režimu, takže na prácach na nich je stále potrebný súhlas pamiatkového úradu, pričom stavebné konanie sa riadi stavebným zákonom 25/2025 Z. z., platným od 1. apríla 2025.

Svetové dedičstvo má jadrové územie a nárazníkovú zónu. Jadro tvoria samotné kostoly, zatiaľ čo nárazníková zóna chráni ich okolie, čo je dôležité pri nových stavbách, cestách a zásahoch do stromov alebo pozemkov v blízkosti. Okolie sa často stratí ako prvé, pretože nová stavba na nesprávnom mieste môže zmeniť pohľad na malý drevený kostol viac než akákoľvek oprava.

Slovenský právny poriadok pozná aj nástroj viazaný na územie. Pamiatková zóna môže pokrývať celú osadu a v jej rámci sa logika súhlasu vzťahuje aj na nezapísané budovy. Na to by mal myslieť každý, kto plánuje dom v blízkosti kostola v centre obce.

Čo zahŕňa projekt obnovy drevenému kostolu?

Práce zvyčajne začínajú pri základe. Podvaly, najnižšie rady stien a styk s terénom zadržiavajú vlhkosť, takže hniloba sa zvyčajne objaví práve tam ako prvá. Prieskum základu by mal predchádzať akémukoľvek návrhovému rozhodnutiu o zvyšku stavby. Opravy sú tesárskou prácou: zdravé prvky sa zachovávajú, kde je to možné, poškodené spoje sa opravujú namiesto nahradenia kovom a rešpektuje sa pôvodná konštrukčná logika.

Interiéry vyžadujú rovnakú disciplínu. Oltáre, maľovaná výzdoba a zariadenie bývajú najcennejšími a zároveň najkrehkejšími časťami, a preto sa zvyčajne riešia oddelene od konštrukcie. Kežmarok aj Bodružal prešli obnovou v 90. rokoch a záznamy o nej sú prvé, čo treba požiadať pred plánovaním ďalších prác.

Môžete tieto kostoly navštíviť?

Áno, a väčšina z nich je stále používaná svojimi zborami, takže návšteva znamená návštevu funkčného kostola. Otváracie hodiny sa v jednotlivých obciach líšia a lokality sú rozmiestnené po štyroch krajoch, preto si pred cestou overte časy u farnosti alebo na regionálnom turistickom informačnom centre. Bohoslužby majú prednosť a návštevníci by ich nemali prerušovať.

Exteriéry možno zvyčajne fotografovať z verejného priestranstva, čo je užitočné pri štúdiu okolia. Interiéry a merania vyžadujú súhlas farnosti, preto sa ho pred ich vykonaním opýtajte.

Čo by si mal architekt odniesť zo zápisu?

Zápis ukazuje, že drevená stavba funguje ako systém, v ktorom sa spoje, základ a okolie chápu spoločne. Pri obytných projektoch v strednej Európe to znamená starostlivo detailovať styky s terénom, navrhovať drevené spoje, ktoré sa dajú neskôr skontrolovať, a od začiatku považovať každý pozemok v blízkosti chránenej budovy za pamiatkovú otázku. Pravidlá z roku 1681 a formy kostolov sú historické, preto slúžia ako inšpirácia pre prístup, nie ako šablóna pre nový dom.